Horské strediská dlhé roky čelili kritike za vysokú uhlíkovú stopu, masívnu spotrebu energie pri zasnežovaní a zásahy do prírody. Dnes sa však
karty obracajú. Práve horské strediská v Alpách a v Severnej Európe sa stávajú priekopníkmi v transformácii hôr na čisté, udržateľné územia.
Kľúčom k tejto zmene nie je len útlm emisií, ale využitie unikátnych podmienok, ktoré hory ponúkajú – vetra, slnka a výškového rozdielu na
akumuláciu energie.
Veterná energia v lyžiarskych strediskách
Vysokohorský cestovný ruch sa čoraz viac zameriava na udržateľnosť a ekologickú dôveryhodnosť, kde veterná energia zohráva dôležitú úlohu pri
dosahovaní týchto cieľov. Veterná energia produkuje čistú energiu priamo na mieste, keď je najviac potrebná, napríklad na zasnežovanie v noci.
Lyžiarske strediská už majú infraštruktúru na využitie veternej energie, najmä vo vysokých nadmorských výškach, kde sú veterné podmienky optimálne.
Modulárne a kompaktné konštrukcie spoločnosti Leitwind uľahčili prepravu a inštaláciu veterných turbín viac ako kedykoľvek predtým.
Na rozdiel od iných foriem obnoviteľnej energie vyžaduje veterná energia veľmi málo miesta a nenarúša prírodnú krajinu. To je obzvlášť dôležité
v citlivom vysokohorskom prostredí, kde len turbíny Leitwind dokážu vďaka svojim generátorom DirectDrive ticho a efektívne zabezpečiť elektrinu
potrebnú pre lanovky, zasnežovanie, hotely a reštaurácie.
Vďaka tomu je veterná energia vysoko akceptovanou formou energie s pozitívnym imidžom medzi turistami aj miestnymi obyvateľmi a zároveň
umožňuje komplexné zníženie nákladov na energiu, ako aj dlhodobé zabezpečenie proti kolísajúcim cenám elektriny. Nakoniec, spoliehaním sa
na veternú energiu sa lyžiarske strediská môžu stať energeticky nezávislými a znížiť svoju uhlíkovú stopu, čím splnia požiadavky ekologicky
uvedomelých turistov.
Výhody pre inštalácie v blízkosti lyžiarskych stredísk
- Zelená, udržateľná energia
- Energetická nezávislosť
- Výroba energie na mieste
- Využitie existujúcej infraštruktúry
- Zníženie preťaženia siete a špičkového zaťaženia
- Cielené zásobovanie energiou
- Nízke emisie hluku s generátormi DirectDrive
- Predvídateľné náklady na energiu a znížené poplatky za sieť
- Spoľahlivý výkon s 97 % dostupnosťou
- Unikátna predajná ponuka (USP) pre marketing
Prečo funguje vietor a lyžovanie ako dokonalá dvojica?
Lyžiarske strediská majú obrovskú výhodu: ich najväčšia spotreba elektriny sa časovo zhoduje s obdobím, kedy na horách najviac fúka.
Zasnežovanie v noci: Zatiaľ čo solárne panely v noci energiu nevyrábajú, horský vietor fúka stabilne aj počas zimných
nocí – presne vtedy, keď bežia mrazivé čerpadlá a snežné delá.
Existujúca infraštruktúra: Strediská už majú vybudované vysokonapäťové prípojky a trafostanice v hrebeňových partiách,
čo výrazne znižuje náklady na pripojenie turbín do siete.
Priama spotreba bez poplatkov: Vyrobená elektrina sa spotrebúva priamo na mieste (behind-the-meter), čím stredisko
šetrí na sieťových a prenosových poplatkoch.
LEITWIND LTW42: Veterná turbína navrhnutá pre hory
Za technológiou LEITWIND stojí rovnaká materská skupina (HTI), ktorá vyrába lanovky Leitner a rolby Prinoth. Ich inžinieri preto presne
poznajú nároky horského prostredia. Model LTW42 (250 – 500 kW) bol vytvorený špeciálne pre lokálnu, decentralizovanú výrobu v horských
strediskách:
LTW42 je najmenšia veterná turbína od spoločnosti LEITWIND, ktorá poskytuje udržateľné a nákladovo efektívne riešenie na výrobu energie
v sieťach nízkeho a stredného napätia alebo na vlastnú výrobu energie v rezorte. Jej nízka celková výška a modulárny dizajn uľahčujú inštaláciu
a integráciu turbíny do krajiny.
LTW42, navrhnutá na spotrebu energie na mieste, dokáže pokryť až 100 % potrieb elektriny lokálne vyrobenou veternou energiou z udržateľných
zdrojov, vďaka čomu je perfektnou voľbou na dosiahnutie energetickej sebestačnosti.
- Minimalizovaný vizuálny smog: Vďaka kompaktným rozmerom nenarúša charakter horskej krajiny tak ako obrie nížinné
200-metrové turbíny.
- Generátor DirectDrive: Absencia prevodovky zaručuje minimálnu údržbu a tichú prevádzku, čo je kľúčové pre zachovanie
komfortu lyžiarov a hostí
v horských chatách.
- Jednoduchá montáž: Modulárna konštrukcia umožňuje prepravu aj po náročných horských prístupových cestách.
- Ideálna na výrobu a spotrebu na mieste
- Nízka rýchlosť nábehu (výroba s nižšou rýchlosťou vetra)
- Modulárna konštrukcia pre rýchlu a jednoduchú inštaláciu
- Ideálny doplnok k fotovoltaickým a vodným elektrárňam
- Vhodná pre siete nízkeho a stredného napätia
- Inštalácia šetrná k krajine
- Zjednodušený schvaľovací postup
- Vyžaduje sa iba ročná údržba
LTW80: Najčastejšie inštalovaná turbína od Leitwind
LTW80 je jedna z najspoľahlivejších veterných turbín na trhu, navrhnutá tak, aby maximalizovala čo najvyšší energetický výnos v oblastiach
so silným vetrom. Najnovšia verzia LTW80, uvedená na trh v roku 2020, odolá extrémnym rýchlostiam vetra až do 250 km/h, vďaka čomu je
ideálnou voľbou pre lokality s vysokým výskytom vetra vo vyšších nadmorských výškach. Je vhodná na výrobu energie na mieste, 24 hodín
denne, 7 dní v týždni, alebo na dodávanie energie do elektrickej siete, čím poskytuje lyžiarskym strediskám dodatočný zdroj príjmu.
- Ideálna pre lokality so silným vetrom (do 250 km/h)
- Jednoduchá inštalácia vďaka modulárnemu a kompaktnému dizajnu
- Najčastejšie inštalovaná turbína LEITWIND na svete
- Dokáže pokryť až jednu tretinu energetickej spotreby lyžiarskeho strediska na jednu turbínu
- Vhodná pre energetické komunity
- Dodatočný zdroj príjmu
LTW90: pre oblasti s nízkou veternou silou
Veterná turbína LTW90 bola špeciálne vyvinutá pre oblasti s nízkou veternou silou. Jej veľká rotorová plocha zaisťuje vysokú produkciu elektriny
a je dokonale vhodná až do triedy veternej energie IIIA+.
Tento model je ideálny na výrobu energie priamo v lyžiarskych strediskách alebo na dodávanie energie do elektrickej siete, čím poskytuje lyžiarskym
strediskám dodatočný zdroj príjmu.
- Ideálne pre oblasti s nízkou až strednou veternou silou
- Vynikajúci výkon s veľkým priemerom rotora
- Jednoduchá inštalácia vďaka modulárnemu, kompaktnému dizajnu
- Dokáže pokryť až jednu tretinu energetickej spotreby
- lyžiarskeho strediska na jednu turbínu
- Vhodné pre energetické komunity
- Ďalší zdroj príjmu
Od pasívneho odberateľa k energetickej sebestačnosti
Spojenie lokálnej funkcie veterných turbín, horskej fotovoltiky a prečerpávacích systémov (aký ukázal napríklad nórsky Hemsedal) mení ekonomiku horských stredísk.
Z pasívnych odberateľov, ktorí boli vydaní napospas výkyvom cien energií na trhu, sa stávajú energeticky sebestačné subjekty.
Prechod na zelenú energiu tak pre stredisko nie je len marketingovou nálepkou (ESG ratingom), ale predovšetkým ekonomickou poistkou a stabilizáciou prevádzkových
nákladov na desiatky rokov dopredu.
Požiadavky na veterné turbíny v horskom prostredí
Nasadenie veterných turbín vo vysokých nadmorských výškach prináša špecifické inžinierske výzvy, ktoré sa pri štandardných nížinných elektrárňach nevyskytujú.
Aby turbína v horskom stredisku fungovala spoľahlivo, musí spĺňať nasledovné kritériá:
Odolnosť voči zmrazovaniu a námraze (De-icing & Anti-icing): Námraza na lopatkách mení ich aerodynamiku, znižuje výkon a spôsobuje
nebezpečnú vibráciu alebo odpadávanie kusov ľadu (ice throw). Horské turbíny využívajú vyhrievané lopatky (odporové drôty alebo teplý vzduch vo vnútri lopatky)
a špeciálne hydrofóbne povrchové úpravy.
Priamy pohon (DirectDrive) bez prevodovky: Vymeniť pokazenú prevodovku v nadmorskej výške 2 000 m n. m. uprostred zimy je technicky
aj finančne takmer nemožné. Systém DirectDrive (priamo spojený rotor s generátorom) výrazne znižuje počet pohyblivých častí, zvyšuje spoľahlivosť a funguje
tichšie.
Kompaktnosť a logistika (Modulárna preprava): Do horských sediel nevedú široké asfaltové cesty pre nadrozmerné nákladné autá. Turbína
musí mať modulárny dizajn, aby sa jej diely dali prepraviť po úzkych serpentínach, prípadne pomocou ťažkých žeriavov či vrtuľníkov.
Schopnosť odolávať extrémnej turbulencii a poryvom vetra: Prúdenie vzduchu okolo horských hrebeňov je veľmi nárazové a turbulentné.
Konštrukcia a riadiaci softvér musia zvládať náhle zmeny smeru a rýchlosti vetra bez preťažovania mechanických častí.
Nízky vizuálny a akustický dopad: Keďže stredisko predáva prírodu a panoramatické výhľady, turbína musí mať menšiu výšku (napr. spomínaný
model LTW42) a nízku hlučnosť, aby nerušila návštevníkov ani horskú faunu.
Leitwind a High Technology Industrie - číslo 1 v lyžiarskych areáloch
Presúvanie ľudí v lyžiarskych strediskách je kľúčovou činnosťou. Leitwind je súčasťou skupiny High Technology Industries (HTI), ktorá zahŕňa značky Leitner, Poma,
Bartholet (lanové systémy osobnej dopravy), Prinoth (rolby a pásové úžitkové vozidlá), Demaclenko (plne automatické technické zasnežovanie) a Agudio (lanovky).
HTI sa etablovala ako jediný svetový dodávateľ kompletných technológií pre zimné športy. To zvyšuje výhody pre zákazníkov týchto komplexných znalostí vo všetkých
aspektoch lanových systémov, rolb, zasnežovacích zariadení a udržateľnej energie.
Veterná komplexnosť od MW výkonu po meteostanice
Veterná energia v horskom prostredí nemusí mať len jednu podobu. Popri robustných klasických turbínach, ktoré slúžia ako energetické „svaly“ strediska, sa do
popredia tlačí koncept bezlopatkových veterných turbín (Bladeless Wind Turbines / BWT). Tieto zariadenia vyrábajú elektrinu na základe kmitania a vibrácií stĺpa
vo vetre (tzv. Vortex efekt). Aj keď nedosahujú megawattové výkony potrebné pre lanovky, do horského ekosystému prinášajú jedinečné výhody a dopĺňajú tak
veternú komplexnosť celého rezortu.
Zatiaľ čo klasická vrtuľová turbína (ako LEITWIND LTW42) generuje výkon od 250 do 500 kW a vyššie, bezlopatkový stĺp poskytuje nízky až stredný výkon
v rozmedzí od desiatok wattov po jednotky kilowattov. Najväčší rozdiel však spočíva v bezpečnosti a logistike. Pri rotujúcich lopatkách klasických turbín hrozí
tvorba a nebezpečné odstreľovanie kusov ľadu do okolia, čo vyžaduje nákladné systémy vyhrievania a bezpečnostné odstupové zóny. Bezlopatková turbína sa
len jemne chveje, nevytvára odstredivú silu a riziko opadávania ľadu je tak minimálne.
Z hľadiska vizuálneho dopadu a instalácie predstavuje klasická turbína dominantnú stavbu s výškou 30 až 60 metrov, ktorá si vyžaduje ťažkú dopravnú techniku
a výkopové práce. Naopak, BWT je štíhla, 3 až 13 metrov vysoká konštrukcia pripomínajúca moderný stĺp alebo anténu. Jej montáž je mimoriadne jednoduchá,
dá sa prepraviť aj ľahkým vozidlom či vrtuľníkom a osadiť s minimálnym zásahom do terénu. BWT je navyše úplne tichá a nepredstavuje žiadne riziko pre vtáctvo,
zatiaľ čo klasické turbíny (aj napriek priamemu pohonu DirectDrive) generujú mierny akustický šum. V extrémnych víchriciach sa klasické turbíny musia mechanicky
brzdiť či natáčať, pričom bezlopatkové stĺpy prirodzene zvládajú nárazový vietor, hoci ich dlhodobá únavová odolnosť v mrazoch je naďalej predmetom testovania.
Dvojprúdový model: Od masívnej spotreby po autonómne senzory
Spojením oboch technológií vzniká v stredisku ucelený veterný ekosystém. Klasické trojlopatkové turbíny sú umiestnené v odľahlých hrebeňových zónach, kde
vyrábajú tvrdú energiu pre priame napájanie snežných diel, čerpadiel a lanových dráh.
Bezlopatkové turbíny (BWT) naopak plnia úlohu „nervovej sústavy“ rezortu. Vďaka nulovému riziku pre lyžiarov a miniatúrnym rozmerom sa dajú osadiť priamo
pri zjazdovkách, horských chatách, vyhliadkach či nepokrytých vrcholoch. Slúžia na lokálne napájanie meteostaníc, lavínových senzorov, bezpečnostného osvetlenia,
webkamier či Wi-Fi bodov bez nutnosti ťahania kilometrových káblových trás v náročnom teréne. Stredisko tak využíva vietor v celom jeho spektre – od veľkých
megawattových výkonov až po mikro-energetiku inteligentnej horskej infraštruktúry.
Kde sa v horách hodí použiť skôr BWT, než veterné turbíny?
Ďalšie vhodné využitie BWT je názorne ilustrované vizuálnou infografikou, ktorá stavia na porovnaní s klasickými vrtuľovými turbínami a zdôrazňuje
jedinečné riešenia, ktoré BWT prináša do zložitého horského terénu. Celá kompozícia bude čistá, fotorealistická a bez akéhokoľvek textu priamo v obraze,
s dôrazom na vizuálne vysvetlenie.
Scéna 1: Bezpečnosť pri lyžiarskych tratiach
Vľavo (PROBLÉM s klasickou turbínou): Vidíme veľkú klasickú vrtuľovú turbínu na hrebeni, z ktorej lopatiek odpadávajú veľké kusy
ľadu a dopadajú blízko lyžiara, ktorý sa sťažka vyhýba. Graficky je zobrazená veľká červená bezpečnostná zóna okolo turbíny, ktorá zasahuje do zjazdovky.
Vpravo (RIEŠENIE BWT): Rovnaké miesto na zjazdovke, ale namiesto jednej obrej turbíny je tu rad nižších (10-15 metrov), štíhlych
bezlopatkových stĺpov, ktoré sa jemne chvejú. Sú umiestnené blízko trasy lyžiarov. Žiaden ľad z nich neodpadáva, lyžiari okolo nich jazdia bezpečne a
plynulo. Vidíme detail kotvenia do svahu pomocou minimálneho zásahu (ground\ anchor), čo vysvetľuje jednoduchú inštaláciu bez drahých ciest.
Scéna 2: Ochrana fauny a vizuálneho charakteru panorámy
Vľavo (PROBLÉM s klasickou turbínou): Pohľad na panorámu hôr so skupinou vrtuľových turbín, ktoré opticky „krájajú“ výhľad. Vidíme
tieň rotujúcich lopatiek dopadajúci na horskú chatu, čo naznačuje akustický a svetelný diskomfort. Na zemi je naznačený vták s poraneným krídlom.
Vpravo (RIEŠENIE BWT): Tá istá panoráma, kde sú vrtuľové turbíny nahradené bezlopatkovými stĺpmi, ktoré sú nižšie a vďaka svojej
štíhlej konštrukcii takmer splývajú s krajinou. Výhľad zostáva čistý. Vtáky lietajú bezpečne okolo stĺpov. Na chate je detail solárnych panelov, ktoré dopĺňajú
BWT, čím ukazujú komplexnosť OZE riešení.
Scéna 3: Integrácia do inteligentnej infraštruktúry (Nervová sústava)
Scéna: Vysoko položený horský hrebeň s malou meteostanicou. Zobrazených je niekoľko BWT stĺpov, ktoré sú nižšie než meteostanica. Zobrazené
sú detailné vizuálne spojenia (glowing blue data and power lines) vedúce od stĺpov k autonómnym senzorom, webkamerám a Lavínovému detekčnému
systému, ktoré napájajú bez káblového smogu. Vidíme detail kotvenia do skaly s minimálnym zásahom. Celá scéna má minimalistický charakter, bez
rotujúcich častí a je zobrazená v čistom svetle.
Tieto 3 obrázky sú komplexnou vizuálnou odpoveďou, ktorá vysvetľuje, prečo sú BWT ideálnym doplnkom, keď sa horské stredisko mení na zeleného
inovátora, ktorý využíva vietor od MW po bežnú spotrebu meteo stanice.
|