Navigácia: Lyžovanie >
Alpy
Najväčšie európske pohorie Alpy vznikalo niekoľko miliónov rokov v procese vrásnenia vyvolaného tlakom medzi ázijskoeurópskou a africkou tektonickou doskou
zemskej kôry. Tiahne sa špirálovitým útvarom dĺžky približne 1000 km a šírky 250 km, západovýchodným smerom a formuje reliéf viacerých krajín v južnej časti Európy -
Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Lichtenšteinsko, Rakúsko, Nemecko, Slovinsko.
Geológia a mineralógia, členenie Álp
Základné rozdelenie pohoria Alpy vychádza z ich tvaru a orientácie. Podlhovastý tvar pohoria sa tiahne východo-západným smerom približne od rakúskeho mesta
Graz po francúzsky Grenoble. Členenie Álp - Východné Alpy a Západné Alpy. Hranica medzi Východnými a Západnými Alpami vedie približne po spojnici miest Milano
a Bregenz.
Najvyššie vrcholy
Pohorie Alpy dosahuje priemernú výšku hôr približne 2.500 m, najvyššia hora je Mont Blanc 4.810 m n.m., leží na hranici medzi Francúzskom a Talianskom.
Takmer sto štítov (vrcholov) dosahuje výšku nad štyri tisíc metrov. Najvyššie (top-10)
01. Mont Blanc 4.810 m
02. Monte Rosa 4.634 m
03. Dom 4.545 m
04. Weisshorn 4.506 m
05. Matterhorn 4.478 m
06. Dent Blanche 4.357 m
07. Grand Combine 4.314 m
08. Finsteraarhorn 4.273 m
09. Grandes Jorasses 4.208 m
10. Rimpfischhorn 4.199 m
Vodstvo, jazerá, rieky, ľadovce
Voda a ľad sú hlavným faktorom formujúcim reliéf Álp. Pohorie je neustále rozkladané, hornina sa láme a uvoľňujúci materiál sa postupne vplyvom zemskej
príťažlivosti zosúva nadol. Počas zimných období napadne v Alpách množstvo snehu, ktorý sa na jar topí a vytvára mohutné, silné toky horských riek, ktoré
spôsobujú eróziu horniny. Časť snehu sa mení na ľad, ktorý má v letných mesiacoch podobný vplyv na drvenie a odsun horniny, ako tečúca voda.
Fauna, flóra
Nedostupnosť hôr chráni život, faunu a flóru pred ľudským plienením. V horách sa zachováva množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sú na zoznamoch
ohrozených živočíchov a rastlín. Orol, medveď, kamzík, vlk, alebo svišť tvoria osadenstvo v alpských lesoch pláňach a skalných stenách. Tisíce rastlín prežili
bez zásahov poľnohospodárstva v pôvodnych prastarých formách.
História, osídlenie
Historické nálezy pozostatkov ľudských predkov ako napr. Ötzi naznačujú, že vysoké hory obývali naši predkovia už pred vyše 5.000 rokmi. Prebývali v týchto
nehostinných horách, aby tu lovili potravu a neskôr ťažili minerály. Horské dedinky siahajú od ústí údolí až do vysokých horských polôh vysoko nad tri tisíc metrov.
Dnes najvyššie v Európe žijú a pracujú ľudia na Jungfraujoch v 3.454m.
Turizmus, horolezectvo, lyžovanie
Hory od dávna lákali na dobrodružstvo. Výstupy na vysoké vrcholy pôsobia na človeka magicky, sú namáhavé a nebezpečné. Pohyb vo vysokohorskom prostredí si
vyžaduje zdolávanie skalných a snehových strmých úsekov. Tu prichádzajú na pomoc snežnice a neskôr lyže, ktorých pôvodnou funkciou bolo prekonať namáhavé
brodenie sa hlbokým snehom a neskôr aj zrýchlený pohyb nadol zo svahov. Lyžovanie sa stalo najrozšírenejším zimným športom, ktorému sa venujú deti,
starí, rekreanti aj vrcholoví športovci.
Horské cesty, priesmyky
Haute route - vysokohorské cesty začali medzi alpskými štítmi vyhľadávať poslovia a bojovné kmene, ktoré museli prekonávať na svojom ťažení nebezpečné
hory. Vznikala tým sieť chodníkov a cestičiek, ktoré neskôr pomohli vybudovať aj dopravné spojenia cez Alpy pre motorové vozidlá a vlaky. Najznámejšie
a najdôležitejšie priesmyky Alpami sú smerované z juhu na sever.
Prírodné parky
Alpy sú prírodným bohatstvom, ktoré si zaslúži primeranú ochranu. Na ich území boli vytvorené mnohé chránené oblasti, prírodné a národné parky. Medzi
najznámejšie patria:
|
